Zo šťastia spravodlivých sa mesto napĺňa jasotom a zo zániku bezbožných sa ozýva plesaním. Mesto sa dvíha požehnaním ľudí statočných. Prís 11,10-11a
Som veľmi rád, že Pán Boh do mesta Stará Ľubovňa prichádza aj cez naše spoločenstvo ON. Projekt Mesto viery je pre nás veľkým dobrodružstvom, ktoré začalo mojou túžbou byť s Otcom doma. Chcel som iba oplývať Jeho prítomnosťou, za ktorou sa nemusí cestovať do iných miest, za ktorou sa nemusí cestovať na festivaly, za ktorou sa nemusí cestovať vôbec. Chcel som túto Božiu prítomnosť prežiť doma.
Čas príprav bol pre nás náročný vo všetkých smeroch. Je to ako keď si doma zasadíš kvet, ktorého semiačka sú ti neznáme. Nevieš čo z neho vyrastie, ale si ochotný sa o neho starať, až kým nezakvitne. Prežívaš veľké očakávania, musíš byť trpezlivý, ak to nie je ihneď, polievať ho každý deň a nechať ho na svetle. Rovnaké semiačka sme dostali do rúk od Boha aj my. Začal čas príprav, začal čas starania sa o kvetinu. Čas veľkého vyučovania pre naše spoločenstvo. Neboli sme pripravení, ale ON bol.
Boh nás učil zodpovednosti a vytrvalosti. Neupustiť od začatej práce, aj keď sa nám videlo, že nič nevychádza. Mesiac pred termínom sme nemali nič, aj keď sa na všetkom pracovalo už raz tak dlho. Chýbal nám rozpočet, nebola propagácia, ani program. Kvetina nerástla. Zodpovednosť však prikazuje, aby sme ju nevyhodili. Vytrvalosť, aby sme ju zase poliali a postavili na Božie svetlo, pokiaľ do vtedy stála v tieni našich predstáv a túžob založených na vyzdvihnutí spoločenstva a nie Jeho mena.
Boh nás učil jednote:
„V istej chvíli som z toho vypadol a už som si myslel, že to nechám na ostatných, pretože už som nepotrebný a oni sú už rozbehnutí. Už som odchádzal a za dverami som si uvedomil: Hej toto nie je správne, toto je čas, keď sa naše spoločenstvo zjednocuje a buduje niečo nové, a preto by som tam mal byť. Za dverami som bojoval niekoľko minút, no nakoniec som sa vrátil dovnútra a odvtedy som sa do príprav pustil naplno.“ Lukáš.
Boh nás učil ešte mnoho ďalších vecí, pripravoval nás, my sme pripravovali kvetinu a z nej vyrástlo niečo, čo na začiatku nečakal nikto. Ani ja.
V sobotu, aj keď sme neboli, mohli sme byť všetci úplne pokojní pretože sme mali istotu, že konáme Jeho vôľu. Počas modlitieb sme dostávali slová ako predvečer na liturgii:
Zo šťastia spravodlivých sa mesto napĺňa jasotom a zo zániku bezbožných sa ozýva plesaním. Mesto sa dvíha požehnaním ľudí statočných. Prís 11,10-11a
Za samotný priebeh hovorí takmer 500 ľudí, ktorí sa prišli presvedčiť, že Boh je naozaj osobný a milujúci Otec, aj napriek kapacite priestorov (350 ľudí).
„Asi 2 týždne pred akciou Mesto Viery som sa uprostred noci zobudil na sen. Bol to krátky sen, ktorý bol skôr taký útržok, v ktorom sa ma Boh ako keby pýtal „Ste pripravení na to čo chcem robiť?“ Potom som sa zobudil, rozmýšľal som nad tým, ale nechápal som, čo to presne znamená, iba som vedel, že ON je v tom s nami a sníva o väčších veciach ako my. No vysvetlenie tohto sna prišlo večer na Meste Viery. Začal sa program a videli sme, že je tam omnoho viac ľudí ako sme čakali a pochopil som.“ Dodal Lukáš.
Počas programu sme Pána Boha predstavili ako lásku. Skrze scénky sme znázornili hriech, ktorý nás často oslepuje pred všetkým krásnym, čo môžeme v živote vnímať a vidieť. Následne si vzal slovo náš priateľ, redemptorista, o. Miroslav Bujdoš. Počas jeho vyučovania sa na pódiu pripravili chalani z kapely eSPé a začalo sa chváliť a uctievať.
„Ako kapela sme sa cítili veľmi príjemne a boli sme sami prekvapení z toho, aký hlad po Pánu Bohu sme cítili a aký veľký záujem bol o toto podujatie. Prežili sme veľkú jednotu medzi ľuďmi a tiež miestnym spoločenstvom mladých. My sami sme boli požehnaní atmosférou prijatia a silou modlitby. Hneď ako sme začali hrať, sme cítili takú ľahkosť, že nemusíme nič pretláčať, ale že sme prišli už na vybojované územie. Veríme tomu, že Boh Otec robí niečo špeciálne v St. Ľubovni a pripravuje si ju ako Mesto Viery pre prebudenie v tomto kraji.“ (Julo Slovák, kapela ESPÉ)
Svedectvá účinkujúcich:
„Vždy, ak mám možnosť ísť na nejaké chvály, som nadšená. Ale toto bolo niečo viac! Množstvo ľudí, kt. tam boli ma neskutočne prebudilo. Nečakala som, že príde toľko mladých, a že toľko mladých v Starej Ľubovni chce cítiť Boží dotyk. Milujem ten pocit, keď ste taký šťastný, až neviete čo so sebou. V tej chvíli som ani nemohla pochybovať, že medzi nami je náš Boh! A že nás z celého svojho bytia miluje! Neviem presne vyjadriť moje pocity, ale viem, že na tieto momenty nezabudnem“ Anička (Ľubotín)
„Ja osobne som vnímala Božiu prítomnosť počas celého večera. Teším sa, koľko tam prišlo ľudí. Ešte viac sa teším tomu, že tam boli aj starší ľudia a dokonca aj dôchodcovia. No proste peckové to bolo, keď vidíte aj starších a dokonca aj babky, ako sa modlia, že chválili Boha. A že Ho chvália tak naozaj a úprimne. Myslím si, že to je asi to Mesto viery.“ Terezka (Čirč)
„Bolo to super a aj keď sme si v Dome kultúry sadli, neposedeli sme si dlho, pretože nás energia a Božia láska zdvihla so sedačiek.“ Matej (Nižné Ružbachy)
„Neskôr mal Julo príhovor. Hovoril veľmi povzbudivé vety, ktoré pomohli myslím si, že nielen mne, ale snáď každému. Ukázal, že naozaj Boh je dobrý, a že on nás miluje. Že on nás dokáže urobiť šťastnými, nech sme ktokoľvek. On nás jednoducho vie viesť po správnej ceste.“ Paťka (Stará Ľubovňa)
„Organizácia, príprava, jednota, jednoduchosť. Boh je dobrý a bolo vidieť, že toto dielo nebolo vaším dielom ,ale dielom, myšlienkou a verím že aj prostriedkom Boha. Boh je dobrý.“ Dominika (Stará Ľubovňa)
„Cítila som, že On tam s nami bol! On tam bol prítomný a do nášho srdiečka lial ten svoj prúd nekonečnej lásky. Zmenil mi život! Sedela som úplne vpredu a už len tá radosť kamarátov okolo mňa mi dávala silu. Sme vyzbrojení Božou mocou!“ Tonka (Strážske)
Za seba môžem napísať, že prvotná túžba byť s Bohom doma a prežívať Jeho blízkosť a slobodu sa mi splnila. Ak niečo podobné prežili aj účastníci tak naša snaha mala zmysel. Projekt Mesto viery je veľkým dobrodružstvom, ktoré začalo a ešte nekončí!
„Nad týmto mestom znie nová pieseň nádeje, že nič nie je nemožné, pre tých ktorí veria.“ (pieseň kapely eSPé)
Viliam Kessel
Fotografie:
(autor: Jozefína Borélyová)
[pe2-gallery album=“http://picasaweb.google.com/data/feed/base/user/102810034847328351843/albumid/6125402120349130593?alt=rss&hl=en_US&kind=photo“ ]