Projekt mesto nádeje je pokračovaním minuloročného mesta viery. Tento rok sme sa zamerali na nádej. Už od septembra keď sme začali plánovať čo ako ďalej tento rok, nám Boh kládol na srdce ako ľudia veľa trpia pre rôzne závislosti v našom meste. Preto prišla NÁDEJ aj pre naše mesto. Stretávali sme mnohých, ktorí tu nádej nemali a pozerali sa na svoj život rôznymi pohľadmi, ale nikdy sa nepozreli na svoj život Božími očami.
Prípravy boli dosť náročné, museli sme prekonať veľa bariér, ktoré nám bránili v budovaní Božieho kráľovstva. Boh nás učil ako stáť pevne vo viere. Celá myšlienka spojiť sa a zjednotiť spoločenstva a farnosti v Ľubovni boli pekné, ale aj dosť náročné. Spolu sme sa snažili nielen o nádeji rozprávať ale hlavne ju žiť.
Pamätám si jeden deň kedy som sa za to celé modlil na internáte a Boh mi dával spoznávať, ako to celé chce mať. Mal som bázeň pred tým, čo chce on konať cez mňa. Boli chvíle, kedy som mal chuť dvíhať ruky a chváliť Boha, ale aj chvíle kedy napr. chýbali peniaze, a ja som niekedy nemohol večer zaspať, pretože som sa bál, že nebudeme mať z čoho to všetko zaplatiť. Vždy som si spomenul na jeden citát z písma s ktorým som žil cez celé prípravy.
„Všetko môžem v tom ktorý ma posilňuje“ Flp 4,13
V jeho mene sme mohli robiť celé mesto nádeje.
Všetko to začalo tou najväčšou chválou a to sv. liturgiou, cez ktorú sa nám prihovoril náš pomocný biskup Milan Lach. Cez liturgiu hrala kapela Heartbeat a po skončení pokračovala v modlitbe chvál. Taktiež sme mohli počuť slovo Jula Slováka, ktorý rozprával o nádeji pre mladých. Nasledovala scénka mladých a svedectvá ľudí, ktorý rozprávali o tom, ako prišiel Boh s nádejou do ich života. Celý program uzatvorila kapela ESPÉ modlitbou chvál.
Keď sme stáli na pódiu a modlili sa za ľudí, videli sme mnohých, ktorí sú hladní po Bohu. Vedeli sme, že to, čo robíme, celý projekt Mesto nádeje, je len malou kvapkou v mori. Boh túži prísť s niečím oveľa väčším pre naše mesto, túži prísť v plnej nádhere. Verím, že to, čo Boh začal konať v Ľubovni je veľkým dielom a aj my môžeme byť jeho súčasťou.
„Som síce v Angole, ale srdcom som stále v Ľubovni s mojím spoločenstvom, a tak pri tejto akcii som tam bol ešte intenzívnejšie. Je to síce iné, neprežíval som to tak veľmi, ako keby som tam bol, keďže som nebol priamo v centre diania a nevedel každý detail, ale vždy, keď som sa dozvedel niečo bližšie, tak ma to približovalo. Nie vždy to boli pozitívne veci, ale práve to bolo niečo, kde som mohol pomôcť modlitbou. Taktiež som pomáhal propagovaním na Facebooku, keďže teraz ma sleduje trošku viac ľudí, tak prečo to nevyužiť. A keď prišlo Mesto nádeje, tak som sa modlil, ale nevedel, čo sa tam kdesi v Ľubovni deje. No na druhý deň, keď som sa dostal na internet a videl odozvy ľudí, tak som bol šťastný a vedel, že niečo sa tam naozaj dialo, ako som to vnímal aj predtým. Ale pamätajme, že toto bola len jedna akcia, z celého projektu. Nám nejde o túto akciu, nám ide o to, aby sa zlepšilo mesto a toto je len prostriedok k tomu.“ Ogi
Svedectvá účinkujúcich:
„Každá jedna minúta bola úžasná! Keď som videla vôkol seba tých ľudí, ktorí prežívali a prijímali lásku, mala som pocit, že som v nebi. Tváre žien zmáčané slzami krášlil úsmev a šťastie im žiarilo z očí. A tváre mužov! Zrazu sa znežneli a pery spievali piesne chvál! Nik nevnímal zem…. každý strhával NEBO!“Anna
„Od rána ma bolela noha a túžila som na chválach tancovať. Myslela som si, že pôjdem k modlitebníkom, aby sa mi za ňu pomodlili. Ale posnažila som sa, začala som tancovať a bolo to niečo úžasné. Prestala ma noha bolieť a mohla som sa blázniť v slobode Božieho dieťaťa!“ Jana
„Duch svätý mi vložil do srdca túžbu zmieriť sa s človekom ktorému som veľmi ublížila. Počas chvál som zašla za ním a Pán uzdravil náš vzťah. Amen!“ Mária
„Veľmi mi to pomohlo a zase som objavila samú seba. Vďaka Bohu. Všetok môj smútok, úzkosť a zlosť sa v ten večer odplavil. V ten večer som dokorán otvorila brány môjho srdca pred Božou láskou, ktorá ma naplnila.“ Kristína
„Zmenil sa mi názor na tieto udalosti. Niekedy som o tomto pochybovala a myslela si o tom, že je to zbytočné, no po včerajšom Meste nádeje som si uvedomila, že je to úžasná akcia, ktorá hlboko vo mne objavila znovu nádej.“ Nika
„Znova som mohla pocítiť a uvedomiť si, že sme slobodní bez ohľadu na to, čo sa stalo či stane. Boh nás ľúbi. Nechápem ako a prečo ale som si istá že nás ľúbi.“ Tereza
„Celkovo som bola nesmierne nadšená z toho, že v Ľubovni a okolí, je toľko mladých, ktorí túžia ísť za Ockom. Vďaka tejto akcii som uverila, že zmena je skutočne možná!“ Emília
„Dostal som ešte väčšiu túžbu po zmene samého seba a môjho okolia.“ Kristián
Fotografie z akcie nájdete vo FOTOGALÉRIÍ