CHRISTOS VOSKRESE!
Každý prežíva veľkonočné sviatky inak. Niektorí hlboko a niektorí zas možno ani netušia, aké veľké a významné toto veľkonočné obdobie je. To, čo sa udialo v minulosti počas veľkonočných osláv bolo niečo úžasné. Uvedomila som si však, že nikdy som to nebrala nejako vážne a nerozumela som tomu dostatočne. Možno som nebola úplne sama (aspoň dúfam). Práve vďaka Triduu som oveľa lepšie porozumela tomuto skutku lásky.
Naše spoločenstvo sa zúčastnilo na veľkonočnom Trojdní v Litmanovej, ktoré trvalo od 2.4. – 4.4. 2015. Časť programu sa odohrávala ešte na Veľkonočnú nedeľu, ale už v Starej Ľubovni. Tejto akcie sa zúčastnilo 24 ľudí. Každý asi očakával niečo iné, no nikto presne nevedel, čo vlastne čakať má. Ak ste však boli aspoň na jednej akcii Spoločenstva ON, tak viete, že nudu ani sklamanie určite čakať nemusíte. Vo Veľký štvrtok, keď sme sa už všetci zišli v útulnom domčeku veľmi milej pani, mohol sa začať program. Ten pozostával, v skratke, z modlenia sa a jedenia, aby sme nabrali silu … na ďalšie modlenie. Na prvý pohľad sa tento program mohol javiť ako veľká nuda (asi aj na druhý), veď my mladí ľudia, plní energie, máme len sedieť a modliť sa? Nebola som vyslovene sklamaná, no ani nadšená. Avšak hneď po prvej modlitbe sa môj pohľad na vec začal meniť. Vedela som, že tieto dni budú prežité naozaj zmysluplne a odídem maximálne spokojná a naplnená.
Každá časť programu mala niečo do seba. Či už to boli katechézy, kde nám kňaz alebo animátori približovali určitú tému a odpovedali na naše otázky, alebo večierne, liturgie, utierne, cárske časy, kde sa čítalo množstvo zaujímavých a hlbokých čítaní, a kde sme si 1 – 2 hodinky trénovali naše hlasivky ďakovaním a chválením Pána. Nemenej zaujímavé činnosti boli napr. nočné bdenie zo štvrtka na piatok, kde si každý vylosoval určitú hodinu od 23:00 – 7:00 a venoval ju Kristovi. Otestoval svoje sily a bdel s Ním v „Getsemanskej záhrade“.
Za spomenutie stojí aj krížová cest
a na Veľký Piatok na hore Zvir, kde sa zjavovala Panna Mária dvom dievčatkám. Táto krátka túra bola celkom náročná kvôli počasiu. Asi všetci sme sa z nej vrátili premrznutí a niektorí aj riadne premočení. Nie kvôli dažďu, ktorý by bol počas apríla očakávaný, ale kvôli veľkému množstvu snehu a mrazivému vetru, ktoré vo viacerých evokovali skôr slávenie vianočných ako veľkonočných sviatkov. No myslím, že takto sme mohli zažiť aspoň naozaj maličký podiel na utrpení Krista počas jeho bolestivej krížovej cesty na Golgotu. V piatok sme sa na Horu vrátili ešte raz, aby sme sa zúčastnili večierne s uložením pláščenice do hrobu. Tento obrad sa už konal vo vnútri, a tak sme boli ušetrení od ďalšieho premrznutia. Piatková ranná katechéza nám zas poskytla zaujímavé informácie o pôste. O jeho sile a dôležitosti.
Mňa osobne najviac oslovil príbeh o dvoch mníchoch, z ktorých jeden poznamenal, že radšej sa nepostiť a mať dobrú náladu ako sa postiť a byť celý čas namrzený a nervózny. Druhý na to odpovedal múdrou poznámkou v zmysle, že ak je jeho dobrá nálada viazaná len na pocit plného brucha, tak radosť, ktorú prežíva nie je pravou radosťou. Mňa moja dobrá nálada opúšťala skoro vždy, keď som bola hladná. Dokázala som byť ku všetkým nevrlá len preto, že som nevedela prekonať svoje telesné potreby. No táto múdrosť ma veľmi oslovila. Uvedomila som si svoju slabosť. Príležitosť poslednýkrát sa pomodliť na Hore sme využili v sobotu ráno o 7:30, kde sme mali cca 2-hodinovú Jeruzalemskú utiereň (ktorej nepredchádzali dokonca ani raňajky, a teda náš spev sprevádzalo škvŕkanie našich brúch).
Neskôr sme mali obrad „ Effeta“ a obrad kresťanského mena, kde sme ďakovali za meno, ktoré sme dostali a za našu originalitu, ktorá sa neviaže na extravaganciu nášho mena. V sobotu večer sme sa presunuli do Starej Ľubovne, aby sme si oddýchli a mohli pokračovať v programe, ktorý začínal o 5:00 v SL Utierňou vzkriesenia spojenou s posvätením jedál. Veľmi som si užila aj tento obrad. Zo všetkých zúčastnených bola cítiť radosť zo vzkriesenia Ježiša.
Som veľmi šťastná, že som sa mohla zúčastniť na tejto akcii, pretože ma zasa o niečo viac priblížila k Bohu a určite aj k ostatným. Dala mi silu do môjho bežného života s množstvom skúšok, ktoré máme určite všetci. Neviem sa vyjadriť za všetkých mojich zúčastnených priateľov zo spoločenstva, no za seba môžem s istotou povedať, že prvé dojmy sa určite nesplnili a čas v modlitbe nebol ani náhodou nudný. Práve naopak, zažili sme kooopec srandy a veľmi som si tento čas užila!
PS: aj jedlo bolo fajnéé 😀
Klára Sztachová
Viac fotiek nájdete vo FOTOGALÉRII
