#Ja som cesta, pravda a život

Aj tento rok sme chceli zažiť nové dobrodružstvá a nenechať si ich len pre seba, a tak sme sa v dňoch 23.-29.7.2018 vybrali do malebnej dedinky Sulín a pozvali tam mladých vo veku od 11 do 16 rokov. Bolo to zaujímavé, lebo po štyroch rokoch sme sa vrátili na miesto, kde sa konalo prvé Dobrodružstvo a mnohí z tých, čo boli vtedy účastníkmi sa teraz stali animátormi. Aj to bolo niečím čo ukazuje, že to prináša ovocie.

Nechceli sme, aby ten týždeň bol len čas strávený na nejakom tábore, kde prídu deti cez leto. Chceli sme ukázať, že život s Kristom nie je nuda, ale veľké dobrodružstvo. A keďže dobrodružstvo, tak veľa času počas tohto týždňa sme sa rozhodli tráviť von v prírode, lesoch a spoznávali sme nové veci dobrodružným spôsobom. No vyvrcholením každého dňa bola liturgia, ktorú sme slávili v miestom chráme a večerná modlitba.

Celý tábor mal byť o dobrodružstve a spoznávaní Boha novým spôsobom.  Na začiatku sme sa rozdelili do skupiniek, v ktorých sme pracovali, súťažili a učili sa priateľstvu počas celého týždňa. A potom sa mohol konečne oficiálne začať program. Odštartovali sme ho putovaním na miesto, kde nás doviedol vodca, ktorý vedel, kam máme ísť. Reprezentoval tým nášho vodcu Ježiša, ktorého chceme nasledovať,  ktorý nás prevedie každým dobrodružstvom, do ktorého sme pozvaní. A pozvaní sme aj boli, pretože večer počas modlitby každý z nás dostal list od Boha Otca, v ktorom bolo pozvanie ísť bližšie za ním.

Druhý deň sa niesol v téme „Hľadanie Boha“. Ako sme povedali, dostali sme pozvanie, ale bolo potrebné hľadať. Do každej témy sme vstupovali skrze aktivity, ktoré boli zamerané na dané témy. Pri tomto hľadaní sme v skupinkách museli zbierať indície z rôznych stanovíšť, a na konci poskladať citát z týchto indícii, ktorý znel „a za koho ma pokladáte vy?“ A na túto otázku si mal každý z účastníkov zodpovedať sám a napísať, aké sú jeho predstavy o Bohu.

Ďalší deň sme sa rozhodli Boha už nie hľadať, ale spoznávať,  a to cez rôzne aktivity. Napríklad, spoznávali sme, že Boh je divoký a slobodný počas hry, kde mali účastníci v lese uloviť ľudoopov, ale nie vždy sa to podarilo.

Štvrtok sa niesol v téme modlitba. Spoznávali sme rôzne druhy modlitieb, ako je VOČ-ka (výprava otvorených očí), čítanie písma s predstavivosťou, list Bohu a samozrejme liturgia. Modlitbu osobnú, ale aj spoločnú.

V živote je dôležité  uvedomiť si, že nie všetko zvládneme sami, ale spoločenstvo je veľmi potrebné. A tak sme hovorili aj o tejto téme skrze aktivitu, kde v skupinkách mali účastníci zvládnuť rôzne stanovištia. No bol v tom jeden háčik,  každý z nich mal nejaký hendikep, a tak si museli navzájom pomáhať.  Niekto bol slepý, iný chromý či bez rúk, ďalší nemý a dvaja mali spolu zviazané nohy. Keďže boli šikovní a pomáhali si, zvládli všetky prekážky, no na konci ich čakala najväčšia skúška. Prišli na koniec a boli oslobodení od všetkých hendikepov, pretože to stanovište znamenalo koniec ich pozemského života, no celá skupinka musela preliezť cez lano, ktoré bolo vo výške ich hláv bez toho, aby sa ho dotkli, aby sa dostali do „neba“.

Počas toho chodil okolo (a postupne sa približoval k ním) jeden z animátorov, ktorý predstavoval smrť s hadom v ruke a oni museli stihnúť prejsť na druhú stranu, kým k ním nepríde. Navzájom si pomáhali rukami nohami ako len dokázali, ale nech sa snažili ako chceli, vždy tam jeden ostal, ktorý sa nevedel dostať na druhú stranu sám a ktorému nemali ako pomôcť. No v tom vždy prišiel ich animátor a ten mu pomohol a obetoval sa. Animátor predstavoval Ježiša, ktorý za nás zomrel na kríži, a symbolizoval aj to, že ani ako spoločenstvo nedokážeme všetko.

V piatok sme preberali tému: identita, spoznávali sme sami seba. To, ako nás Boh stvoril aj to, že sme veľmi dôležití a jedineční. Dopoludnie strávili dievčatá čas s animátorkami a chlapci s animátormi, kde sa rozprávali o ženskej a mužskej identite. Popoludnie sa to vymenilo, dievčatá boli s animátormi a chlapci s animátorkami, kedy sa ich mohli pýtať rôzne otázky, čo bolo veľmi zaujímavé.

A čo nemôže chýbať na tábore? No predsa nočná hra. A tiež to nebola len nejaká hra, ale mala hlbší zmysel. O pol druhej v noci mali opäť po skupinkách dôjsť na miesto (ale teraz po tme), kde ich v prvý deň doviedol ich „vodca“.  No posledný úsek asi 100 metrov po lúke ku stromu musel prejsť každý sám. A tam ich opäť čakalo niečo špeciálne, čakala ich otázka, ktorú musel zodpovedať každý sám. Ale ak chcete vedieť o čo išlo, museli by ste tam prísť tiež.

V sobotu sme sa rozhodli zanechať všetko staré a zasadiť nové. Napísali sme na papiere všetko, čoho sa chceme vzdať  (vyplynulo to z otázky v noci) a išli sme to spáliť a zakopať. Keďže sme nechceli nechať prázdne miesto, tak ako znak sme zasadili nový strom, ktorý bol symbolom nového života v nás. A náš posledný večer sme oslavovali spoločne opekačkou a potom modlitbou pri ohni.

V nedeľu sme sa museli rozlúčiť, čo sa nám veľmi nechcelo, lebo to bol super čas. Ale zároveň vieme, že sa to neskončilo, ale dobrodružstvo sa len začalo. A tak veríme, že Dobrodružstvo s Kristom nebol iba tábor, ale čas, kde sme spoznali Boha ako dobrodruha, ktorý má pre nás dobrodružný život.

Nezabudnite sa ešte pozrieť do FOTOGALÉRIE.

Janka Kesselová
Lukáš Ogurčák