Svätý Pavol nás v liste Filipanom napomína – máme žiť tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu. Vieme, že naša vlasť je v nebi. Základným zákonom nášho štátu je ústava. Tou nebeskou ústavou je evanjelium. Dokonca máme Panovníka, ktorý tento zákon sám vyskúšal a ukázal nám, že sa dá podľa neho žiť.
Pýtam sa, koľkokrát si dnes porušil zákon? Koľkých priestupkov proti ústave SR si sa dnes dopustil? A koľko ich bolo proti Svätému písmu?
Žil si dnes evanjelium? Alebo si žil vlastný scenár? Žili sme dnes to, že naša vlasť je nebo? Milovali sme blížneho ako seba? Milovali sme iba seba? Nepovedal si dnes niekto na základe nášho správania, že nechce byť kresťanom, ak má byť taký, akí sme my?
Pred časom ma veľmi oslovil citát:
„Ži evanjelium! Možno budeš jediná biblia, ktorú niekto prečíta.“
Žiť evanjelium ale chce odvahu.
17. november 1989. Do ulíc vyšlo tisícky ľudí. Študentov. Boli horliví. Hrdí príslušníci svojho národa – Slovenska. Národní buditelia. V postranných uličkách nasadené zásahové jednotky. Vyše 500 ľudí bolo týmito jednotkami zbitých. Začala sa Nežná revolúcia.
Títo ľudia žili evanjelium. Nehovorili: mladučkí sme… (Jer 1,7). Žili slová sv. Pavla: a v ničom sa nedáte zastrašiť protivníkmi… (Flp 1, 28). Mladí študenti šli a „bojovali“. A komunizmus padol.
Všetci títo ľudia boli odhodlaní aj trpieť za národ. Len národ.
Sme takto odhodlaní hoci aj trpieť za kráľovstvo nášho Kráľa, naše kráľovstvo, našu vlasť? Za Kráľa samotného? Veď urobil už niekto pre teba to, čo pre teba urobil on? Pre mňa nie.
Ježiš nikdy nepovedal, že náš život sa bude podobať na wellness. Práve naopak. Hovoril, že nás posiela ako baránkov medzi vlkov. Obrátil sa na svojich učeníkov a povedal, že ich budú ľudia nenávidieť, že ich vylúčia spomedzi seba, potupia a zavrhnú ich meno kvôli Nemu. Stojí pred nami. Otočíme sa mu chrbtom?
Možno mnohých tieto Jeho slová odradili. Odišli a nepočuli pokračovanie. …radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! (Lk 6, 23)
Je to ťažké. Žiť evanjelium. Doma, pred spolužiakmi… Vyznať, kto je môj Panovník. Byť hrdou na to, kam patrím. Vystúpiť z davu a tým si skaziť imidž. Ten svetský. Je to ťažké, keď v tom som sama. Je to ťažké, keď si uvedomím, že sa mi to vôbec nedarí. A začínam panikáriť.
Boh to však premyslel. A ak hovoril, že máme byť jedno, musí nás byť viac, než len jeden. A študenti to 17. 11. 1989 aplikovali do svojich životov. Vedeli, že v jednote je sila. Že dvaja sú na tom lepšie ako sám človek… (Kaz 4, 9) Nielenže jeden podrží druhého, je to tiež účinný liek proti pýche.
Odvaha ide ruka v ruke s vierou. Ako je mŕtva viera bez skutkov, tak je mŕtva odvaha bez činov. Nothing dared, nothing won. Konať napriek strachu a tým ho zničiť. Lebo mať odvahu neznamená nemať strach. ,,Odvaha je strach, ktorý sa pomodlil a potom sa pustil o akcie.“ M. Bubák J
Ak nič neurobíme, nič nezískame. Nikoho pre Božie kráľovstvo. Ak budeme svoj vzťah s Bohom žiť len vo svojej izbe, ako sa do ulíc rozleje Kráľovstvo? Svietime, ako svetlá na svete (Flp 2,15). Nenechávajme si svoje svetlo len pre seba. Nikoho ním nepopálime. Buďme národnými buditeľmi. Ak nie my, kto iný?
Fotky: https://goo.gl/photos/is2yFteWCgN2TaYU9
