Znova je tu ten kúzelný čas Vianoc. Neviem ako to máte vy v tento čas, ale mne, obzvlášť v tieto krajné predvianočné dni, tak zvláštne mäkne srdce. Cítim, ako sa v podvedomí moje srdce pripravuje na príchod Ježiša. Tá adventná atmosféra vrcholí. A práve v tomto milostivom čase rád spomínam na svoje začiatky s Bohom.
Môj príbeh s Ním sa začal vzťahom
Dievča, ktoré som ľúbil, malo vtedy 19 rokov. A najväčší dar bol v tom, že ona ma ľúbila ako prvá. Dodnes to nechápem, ale je to tak. Po celý ten čas som len odpovedal na jej lásku. Ako sa tento náš vzťah postupne prehlboval a naše duše sa postupne spájali, začínal som chápať, že ju chcem milovať viac.
Tu nastal zlomový bod
Uvedomoval som si, že ak ju chcem naozaj milovať, musím ju milovať láskou, ktorú ja sám v sebe nemám. Bol som totiž plný nabalených hriechov, ktoré som roky neriešil. Muselo tak padnúť rozhodnutie. Ak som ju chcel milovať viac, musel som to, čo mi v tom bránilo, zo seba dostať preč. Jediné, čo mi v tej chvíli napadlo, bolo to celé povedať Bohu. Bol to môj prvý vážny rozhovor s Ním.
A odvtedy som Ho stále viac vnímal. Bol to môj najlepší radca, i keď boje s mojím egom boli stále silné. Ale On tam bol. Až raz, počas chvíľky s Ním som sa Mu celý odovzdal. Vlastne som sám seba odovzdal láske, ktorú som prežíval, lebo som vedel, že je od Neho. Ťahala ma vyššie a vyššie. Zvládal som viac bojov so svojimi ranami, opakujúce sa situácie sa vo mne už len odrážali ako guľky od panciera.
Pýtate sa, ako je to možné?
Jednoducho. Uveril som, že som milovaný. A dovolil som, aby Boh vo mne konal. Bolo to úžasné. Napriek všetkým výhram na tejto duchovnej ceste mi však Boh nikdy nezabudol pripomenúť tú prvú modlitbu, pri ktorej to všetko začalo. Tú, pri ktorej som sa pokoril. A tiež mi pripomínal fakt, že to nie ja som miloval ako prvý. Bol to On. V osobe toho úžasného dievčaťa. Ten vzťah po viac ako roku padol. No napriek tomu mi to nebolo ľúto, lebo som poznal Boha.
Odvtedy viem, že je stále so mnou, hoci vo svete je niekedy ťažké si to uvedomiť. Ale teraz, počas týchto dní je opäť akosi bližšie a volá nás, aby sme Ho čakali. Jediné, čo môžeme urobiť, je pokoriť sa. Keď to urobíme, uvidíme Ho. A ktovie, nakoniec možno príde aj ten vytúžený sneh. 
Požehnané Vianoce priatelia!
Vlado