Zažili sme Dobrodružstvo

Ako každý rok, tak aj tento sme chceli spolu tráviť letný čas na nejakej spoločnej akcii, kde by sme sa zároveň priblížili aj k Bohu. Väčšinou sú to oázy, no keďže sme s našimi mladými ešte len v strede formácie po oáze I. stupňa, chceli sme vymyslieť niečo nové a spomenuli sme si na začiatok našej spoločnej cesty – tábor Dobrodružstvo s Kristom. Vtedy to bol naozaj iba tábor, ktorý bol medzistupňom detského tábora a oázy, no teraz sme chceli ísť ďalej, na Nový Level, a  preto vznikol tento tábor, počas ktorého, verím, že každý z nás sa posunul na Nový Level vo vzťahu s naším nebeským Ockom.

Program tohto tábora bol tvorený tak, aby sme si počas neho ukázali a prešli od základov kresťanstva až po zrelosť. Každý deň sa niesol v inej téme a vrcholom každého z nich bola liturgia. V deň príchodu sme uvítali známych, ale aj menej známych účastníkov, zoznámili sa spoločnými hrami a rozdelili sa do skupín, v ktorých sme mali stretká počas celého tábora. Celkovo nás na tábor prišlo 47, z toho 10 bolo animátorov. Prvý deň sme venovali téme „Boh-Otec a jeho láska“, počas ktorého sme si hovorili, aký Boh je a aký nie je, poukazovali sme na naše falošné predstavy o ňom. Večer počas modlitby sme dovolili Bohu objať nás a preukázať Jeho lásku k nám, čo bol pre mnohých veľmi silný a dôležitý moment.  V druhý deň bola téma: Ježiš – odpustenie. Hovorili sme o tom, prečo nemôžeme zažívať jeho lásku hoci nás miluje a prišli sme na to, že chyba je v nás a je to Hriech. Zároveň sme sa rozhodli nenechať túto prekážku v našich životoch a zbaviť sa jej. Urobili sme to symbolom pochovania nášho „starého človeka“, keď sme do truhly vložili naše hriechy a všetky zlozvyky a iné zlé veci, ktoré nemajú mať v našom živote miesto a všetko to spálili. Potom sme si obnovili krstné sľuby a spoločne chválili Boha (možno trošku iným spôsobom ako sme zvyknutí) v radosti z toho, že sme vykúpení a milovaní, spievali sme a tancovali na oslave, ktorú pre nás pripravil Boh tak, ako pre márnotratného syna, ktorý sa vrátil domov k otcovi.  V tretí deň sme hovorili o Duchu svätom, o tom že to nie je len nejaká sila či energia, ale že to je osoba a potrebujeme s ňou mať vzťah. Večer sme sa modlili za vyliatie Ducha svätého s o. Jozefom.  Počas tohto dňa sme mali workshopy, kde si každý mohol vybrať to, čo ho baví, či už adrenalínový, biblický, kreatívny alebo iný.   Štvrtý deň bol  úplne iný ako predošlé. Niesol tému: Identita Božích detí. Doobeda bol program podobný iným dňom, no poobede sme sa rozdelili na 2 skupiny – chlapci a dievčatá. Dievčatá si pozvali hosťky Aničku a Janku, ktoré sa podelili o svoje svedectvo. Celý čas sa niesol témou ženskosť a  priateľstvo. Zakončili to spoločnou modlitbou.   My chlapci sme si vybrali najbližšiu horu a rozhodli sme sa ju pokoriť, čo sa nám aj podarilo. Hore sme zažili spoločný čas ako muži a bratia v modlitbe, ktorý bol pre nás veľmi dôležitý, taktiež sme sa tam modlili aj za naše dievčatá.  Obe skupiny si mali navzájom niečo pripraviť. Dievčatá pripravili pre chlapcov melón na občerstvenie a my sme zas pre ne nazbierali po ceste kytice. Taktiež sme opačnému pohlaviu napísali list.   Večer k nám prišli hostia, a to Janko a Alžbeta Živčákovci. Porozprávali nám svedectvo o svojom vzťahu. Piaty deň, ktorý bol zároveň posledným celým dňom, mal tému: Spoločenstvo a služba.  Niečo o spoločenstve nám prišiel porozprávať náš líder Ondrej. Poobede sme zažívali spoločenstvo, a to nielen v modlitbe, ale aj spoločne trávenom čase pri športe. Taktiež sme mali niečo špeciálne –  zorbing gule, v ktorých sme sa mohli trošku vyblázniť.  Nasledujúci deň bol dňom odchodu, a tak prišiel čas podeliť sa so zážitkami a rozlúčiť sa. Mnohí z nás (a ja verím), že všetci sme odišli odtiaľto iní, ako sme prišli. Dobrodružstvo s Kristom  nebol iba tábor, ale Dobrodružstvo s Kristom je náš život.

 

P.S. Celé toto dobrodružstvo som mal na starosti ja, aj keď v organizovaní veľmi dobrý nie som, no vnímal som, že práve cez to ma chce Boh niečo nové naučiť a preto som vedel, že o to väčšie dobrodružstvo to bude aj pre mňa. A veľakrát to tak aj vyzeralo, keď som zrobil pár chýb, no animátorský tím, ktorý tam bol som mnou, mi vždy pomohol. Každý z nich bol dôležitý a priložil ruku k dielu. V podstate všetko, čo sme robili,  robili sme spolu a aj preto to bolo také super. Naučil som sa, že Boh si vie použiť hocikoho a čím slabší sme, tým lepšie sa v nás vie osláviť ON.


Zo svedectiev účastníkov:

„Ja som sa veľmi tešil na Dobrodružstvo. Mojim cieľom bolo sa viac priblížiť k Bohu a myslím si, že sa mi to podarilo. Tak poviem, že pred Dobrodružstvom som po duchovnej stránke na tom nebol veľmi dobre a veľmi mi pomohlo, že som sa mohol tejto akcie zúčastniť. Spoznal som samého seba, priblížil sa viac k Bohu a posunul svoju vieru. Som rád, že som mohol stráviť tento požehnaný čas so super ľuďmi. Najviac sa mi páčili kázne otca Jozefa, chvály aj to, keď sa nad nami modlili animátori. Môžem sa podeliť aj s tým, že sa mi tam uzdravila ruka. Počas chvál prišiel za mnou jeden z animátorov, pomodlil nad mojou rukou a pocítil som niečo . Neviem to opísať. Na druhý deň už som necítil bolesť. Ďakujem Pánu Bohu, že som tam mohol byť spolu s vami, a že som vás mohol spoznať.“ Števo, 18

„Dobrodružstvo bolo pre mňa veľmi uzdravujúcim časom. Boh sa ma dotýkal v tých najtajnejších oblastiach. Oblastiach, ktoré sa dlho vo mne skrývali, ktoré som sa dlho snažila potláčať mysliac si, že si ich dokážem nevšímať a zabudnúť na ne. No pravda je jasná – Boh si to celé chcel vziať do vlastných rúk a úplne ma od toho oslobodiť. A tak som sa mu odovzdala celá a celé moje srdce také, aké je. Začala som túžiť po väčšej intimite s Bohom, po ešte hlbšom vzťahu. Veľmi sa teším z tohto času.“ Patrícia, 17

„Na tábore bolo super! Neviem čo by som vytkol, cítil som sa prijato, necítil som žiadne povyšovanie ani ponižovanie.  Najviac sa ma dotklo, keď som si uvedomil, že vo chvále všetko, čo robím, je na Božiu slávu. Vtedy, keď som pochopil, že vo chvále nezáleží na tom, ako sa budem cítiť, že to nie je o mne ale o Ockovi, prišlo prijatie a pokoj do môjho srdca. Vrylo to do mňa väčšiu túžbu modliť sa a pracovať na intimite s Ockom. Taktiež som zistil ako veľmi je dôležitá osobná modlitba. Ďakujem za nakopnutie a načerpanie nových síl, učím sa viesť Božím Duchom a v každej chvíli života hľadať radosť vo chvále nebeského Ocka.“ Filip, 17

Fotky si môžeš pozrieť v našej > fotogalérií <

 

 


Dnes má narodeniny
Všetko najlepšie!
  • Samuel Pokrivčák

Sledujte nás na:

facebook_logo_f_sqaure_0_1440433849

youtube-logo-21

Instagram

zdieľaní