Púšť

V jeden deň, keď som kráčal domov a rozmýšľal nad svojím životom, uvedomil som si, že musím veľa vecí v svojom živote zmeniť. Povedal som si, že pôjdem hľadať Boha na púšť. Púšť nie v zmysle, že som pochyboval o tom, či Boh existuje, ale preto, aby ma On premenil a pripravil na niečo väčšie (púšť v zmysle priblížiť sa k Bohu).

Na ďalší deň som išiel večer na chvály a keď som sa tak modlil, otvoril som si Sväté Písmo a tam bolo napísané: „…..Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom?“ Lk 7,24. To celé ma preniklo a vedel som, že sa musím druhýkrát narodiť v Duchu a pravde. Nenechať si žiadne zadné dvierka, ale celý patriť Ježišovi. Svoju púšť som chcel začať tým, že pôjdem na generálnu spoveď. Keď som sa na ňu pripravoval, mal som radosť, nie z toho koľko veľa hriechov mám a aký som nečistý, ale z toho, že to, čo som si práve napísal na ten papier nebude realitou. Po tej spovedi začala moja opravdivá púšť. Bola to púšť kedy diabol útočil každým dňom viacej. Vedel som, že musím ostať verný pri Ježišovi.

V jeden večer, keď som sa modlil, preniklo ma, že mám začať snívať sny, ktoré mám, ale nie v malom, lebo Ježiš nie je trochár. Ak ja Jemu dám všetko, tak aj On mne dá všetko, ba ešte omnoho viac ako snívam. Chcel som sa dať Ježišovi celý, dať Mu svoje áno, ale ako keby som sa bál to povedať v úprimnosti a so všetkým čo mám. Bol to veľký boj, kedy si ma diabol chcel strhnúť na svoju stranu. Ako keď izraeliti vstúpili do rieky a prešli suchou nohou cez Červené more, museli urobiť ten prvý krok a vstúpiť do tej rieky. Aj ja som stál pred akousi riekou vo svojom živote, keď som sa rozhodoval ísť ďalej a vstúpiť do tej rieky alebo nie. Videl som tú rieku, ale nevedel som, čo je za ňou, čo ma čaká, keď to prejdem. Modlil som sa, hovoril som: „Ježiš chcem ísť za tebou, je to pre mňa veľké rozhodnutie, ale pozri na mňa aký som slabý, aký som nečistý“. V tom ma preniklo ´vyzleč si košeľu´. Mal som na sebe tmavú košeľu a pod ňou biele tielko. Nad tým slovom som sa len zasmial a povedal som si, vyzliecť sa?? Hoci som bol sám v miestnosti, povedal som, ja sa tu nebudem vyzliekať. No v tom ma ešte viac vo mne znelo ´vyzleč sa!!!´ Potom mi to došlo, Ježiš mi chcel týmto znakom ukázať, že už nič tmavé, čierne v mojom živote nie je. Biele tielko znamenalo to krásne biele rúcho, ktoré mi dal Ježiš, že už viacej nie som otrokom. Ježiš zničil moje otroctvá a dal mi nový život.
….Buď verný až do smrti a dám ti veniec života“ Zjv 2,10.

Po čase, keď som kráčal do školy, kde som sa mal dozvedieť výsledok zápočtu, bol som nervózny z toho, či som ho spravil alebo nie, mal som strach. Modlil som sa a hovoril som Ježišovi, aké je pre mňa dôležité, aby som spravil ten zápočet. Vtom som si otvoril Sväté Písmo, kde bolo napísané: „Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará“ 1 Pt 5,7. Vtedy som si uvedomil, že Ježiš sa naozaj o mňa stará a moja viera nezávisí od toho, či spravím zápočet alebo nie, či je vonku pekne alebo škaredo. Je to o rozhodnutí veriť Mu v každej chvíli.

Keď som bol už na konci svojej púšte, myslel som si, že už to nejako prejdem a bude dobre, no nebolo to tak. Viete, ako keď bol Ježiš na púšti a diabol ho nepokúšal na začiatku, keď bol najsilnejší, ale na konci, keď sily ubúdali. Tak to bolo aj u mňa. Diabol si často používal moje myšlienky, chcel zničiť moju modlitbu. Vtedy som si čítal list Jakubov 1,2-3: „Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť“. Vedel som, že Ježiš stojí stále pri mne a kráča so mnou, no zistil som, že som na Ňom závislý, čokoľvek robím, potrebujem Jeho prítomnosť.
Ježiš mi dal cez túto púšť veci, o ktorých som ani nesníval.

Teraz viem, že s ním môžem snívať odvážne, s ním každé úskalie zvládnem.


Dnes má narodeniny
Žiadny záznam o dnešných narodeninách

Sledujte nás na:

facebook_logo_f_sqaure_0_1440433849

youtube-logo-21

Instagram

zdieľaní